Reprezentanti politických strán inštitút minimálnej mzdy často využívajú na získanie „dobrých bodov“ u širokej verejnosti. Predkladané odborné argumenty a podklady potom nie sú akceptované jednotlivými kompetentnými aktérmi pri vyjednávaní a rozhodovaní o jej výške v nasledujúcom období.
Cieľom materiálu je nájsť čo najvýstižnejšie pravidlá pre určovanie minimálnej mzdy, ktoré nevychádzajú iba zo želaní, ale berú do úvahy aj fakty vyplývajúce z exaktných údajov o príjmoch, predpokladanom vývoji, súčasnom stave ekonomiky, chudoby, zamestnanosti, nezamestnanosti a pod. Analýza pokrýva a popisuje všetky relevantné oblasti, ktoré ovplyvňuje minimálna mzda. Hľadá priestor na zlepšenie a poskytuje alternatívny návrh systému určovania minimálnej mzdy, ktorý minimalizuje existujúce a známe „úzke“ miesta súčasného schvaľovacieho procesu stanovovania minimálnej mzdy. Inštitút minimálnej mzdy môže plniť svoje základné poslanie len za predpokladu správne nastaveného mechanizmu, ktorý umožní odborne a nezávisle stanovovať minimálnu mzdu plne reflektujúc na očakávané, ale aj mimoriadne udalosti v hospodárstve a na trhu práce.
Výsledkom analýzy nie je zázračná metóda na stanovovanie minimálnej mzdy, ale podstatné sú dva momenty – opakovane používaný postup stanovenia (vzorec) a tripartitne určená poradná skupina odborníkov, ktorá pre potreby rokovania sociálnych partnerov poskytne svoje odborné stanovisko a vydá odporúčanie k úprave alebo „zamrazeniu“ minimálnej mzdy na nasledujúce obdobie. Analýza prináša odporúčanie zachovať národnú úroveň minimálnej mzdy. Navrhuje zrušiť stupne náročnosti práce a ponechať výlučne minimálnu mzdu, od ktorej by mali byť odpojené mzdové zvýhodnenia. Príplatky odporúča naviazať na skutočnú mzdu zamestnanca. Záverom poukazuje aj na potrebu zmeny štatistických ukazovateľov a spôsobu ich získavania.