Schéma pomoci 2.1 je všeobecná a jednoduchšia. Už koncom vlaňajška ju stihli odskúšať v praxi. Schéma 2.4 je zložitejšia a zameraná skôr na stredné a veľké podniky. Na jej schválenie sa ešte len čaká.
Minister hospodárstva Karel Hirman na stretnutí s priemyselníkmi a obchodníkmi vyhlásil, že schému 2.1 budovali na zelenej lúke hneď po jeho nástupe do funkcie. Ešte v decembri z nej vyplatil štát pomoc viac ako 13-tisíc subjektom vo výške viac ako 77 miliónov eur. Prekvapením bol nízky záujem podnikov o pomoc. Čakali, že sa vyplatí až dvojnásobok pomoci. Vysvetľujeme, v čom spočíva pomoc a ako sa odlišujú.
1. Malé a stredné regulované podniky
Regulované subjekty, teda maloodberatelia, majú spotrebu do 30 megawatthodín pri elektrine a 100 megawatthodín pri plyne. Sú to napríklad reštaurácie, cirkevné inštitúcie, športoviská či ambulancie. Tieto subjekty majú ceny garantované štátom na úrovni 199 eur za megawatthodinu pri elektrine a 99 eur za megawatthodinu pri plyne. Pôvodne štát mal v úmysle uhrádzať len 80 percent z rozdielu medzi trhovou cenou a cenovým stropom. Po novom bude uhrádzať sto percent.
Zmena nastala aj v tom, že pomoc bude trvať celý rok. Pôvodne sa počítalo s pomocou len na prvý kvartál tohto roka. Po novom majú malé regulované subjekty garantovanú cenu na celý tento rok, čo im umožní lepšie plánovanie. Nariadenie schválila vláda ešte minulý týždeň v pondelok.
Ako to bude vyzerať v praxi? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil cenu v decembri na základe referenčného obdobia august – september 2022 na 547,58 eura pre zraniteľných odberateľov, teda maloodberateľov. Cena v tomto období bola najdrahšia v roku.
K posunu referenčného obdobia došlo pre podnet bývalého vedenia ministerstva a konkrétne bývalého štátneho tajomníka Karola Galeka. Urobil to z dobrej vôle, pretože dúfal, že sa ceny dostanú na nižšiu úroveň. Nestalo sa. Minister Hirman upozorňuje, že v prípade, že by obdobie ponechali bez zásahu, celoročný priemer by bol približne na úrovni dnešných stropov určených vládou, nad ktoré sa dnes musia ceny energií kompenzovať zo štátneho rozpočtu. „Dôsledky znášame všetci,“ napísal Hirman.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) pripravila ilustračný príklad pre malé podniky, ako im narastú faktúry za energie. Podnik platil zálohovú platbu vo výške napríklad 120 eur za MWh v roku 2022. Prišla mu faktúra na fixnú cenu 547,58 eur za MWh. Asociácia preto odporúča faktúru neplatiť.
Príde nová, upravená faktúra na 199 eur za MWh, čiže zaplatí cenu za komoditu zastropovanú štátom. K tejto sume ešte zrejme bude treba prirátať aj poplatky za distribúciu a prenos, ktoré sa taktiež v dôsledku nárastu cien komodity zvýšili.
Rozdiel vo výške 348,58 eur vo forme kompenzácie pôjde priamo dodávateľom. Nie je potrebné sa nikde hlásiť, ani nič podávať smerom k štátu. Odporúčame sa nakontaktovať na svojho dodávateľa a informovať sa, ako bude postupovať vo vašom prípade, radí asociácia.
2. Veľké neregulované podniky
Neregulované subjekty sú tie, ktoré majú spotrebu nad 30 megawatthodín pri elektrine a sto megawatthodín pri plyne. V ich prípade priemyselníci odporúčajú faktúru od dodávateľa zaplatiť a následne žiadať pomoc prostredníctvom schémy podpory 2.1 alebo 2.4.
Novú výzvu pomoci zo schémy 2.1 plánuje rezort hospodárstva vyhlásiť na začiatku februára. Na jej základe budú poskytované kompenzácie na zvýšené náklady na elektrinu a plyn, a to postupne za prvé tri mesiace tohto roku. Upravuje sa aj maximálna mesačná pomoc, ktorá sa zvyšuje v prvom štvrťroku na 200-tisíc eur mesačne a celkovo na výšku 600-tisíc eur za prvý štvrťrok.
Na základe faktúr bude následne vyplatená pomoc do výšky 80 percent oprávnených nákladov. Podmienky bude podrobne definovať výzva. Limit pre celkovú výšku pomoci je nastavený vo výške 2 milióny eur na podnik.
Situáciu môžeme ilustrovať na strednom či veľkom podniku, ktorý musí zaplatiť za komoditu 320 eur za MWh. Cenový strop štátu je pri elektrine 199 eur za MWh. Výpočet podpory preto bude nasledovný: suma 320 eur mínus cenový strop vo výške 199 eur je 121 eur. Z toho podpora 80 percent je 96,80 eura. Výsledná cena za komoditu pre podnik je 223,2 eur za MWh. Maximálna výška pomoci je 2 milióny eur.
K cene sa pripočítajú ešte položky za distribúciu elektriny bez strát, tarify za prevádzkovanie systému, straty z distribúcie elektriny, náklady dodávky, tarify za systémové služby, prenos elektriny vrátane strát. Celkovo sa tak účty podnikom zrejme zdvojnásobia.
Asociácia navrhla, aby štát plošne uhradil dotknutým subjektom tieto distribučné a prevádzkové poplatky. Predpokladané náklady by boli vo výške 400 miliónov eur na prvý štvrťrok 2023. O tejto podpore pre podniky sa ešte diskutuje.
Iná situácia bude platiť pre veľké podniky, pre ktoré bude schéma pomoci 2.4. Čaká sa ešte na schválenie Bruselu. Podľa Hirmana nebola táto schéma po bývalom vedení ministerstva dotiahnutá. Bola len na papieri, ale absolútne nepripravená, upozorňoval Hirman. Tesne pred Vianocami prepracovanú schému pomoci 2.4 poslali do Bruselu na schválenie a teraz sa finalizuje. „Schválenie očakávame vo februári. Vtedy môžeme prikročiť k vyhláseniu výzvy,“ povedal na stretnutí s priemyselníkmi minister hospodárstva.
Zástupcovia slovenského priemyslu informujú, že pomoc sa bude vzťahovať iba na oprávnené náklady do výšky 70 percent spotreby v roku 2021, ak bude spotreba vyššia, hradí si zvyšných 30 percent nákladov podnik v plnej výške sám. Cena za energie v roku 2023 musí byť preukázateľne 1,5-násobne vyššia ako priemerná cena v roku 2021. Celková alokácia pre túto skupinu je 600 miliónov eur.
Pravda
