Ten sklený pohár s ikonickým tvarom určite poznáte a možno si pamätáte aj na chvíle, keď vám v školskej jedálni spadol na zem a zázrakom sa nikdy nerozbil. Ak ste sa na neho raz pozreli aj zospodu, nemohol vám uniknúť nápis „Duralex, Made in France“.
Časť karosérie vášho auta zase s veľkou pravdepodobnosťou vyrobili v Žiari nad Hronom v hlinikárni Slovalco, hoci tomu už dnes čoskoro bude koniec.
Príklady podobných výrobkov pochádzajúcich od nás či z iných európskych krajín by bol nekonečný.
Čo majú spoločné francúzsky sklený pohár a hliníkové výrobky zo Slovenska?
Nie je to len fakt, že na ich výrobu je potrebné obrovské množstvo plynu či elektriny a ich producentov preto postihla najnovšia kríza okolo energetických dodávok.
Firmy ako Slovalco či Duralex sú vo svojich domovských krajinách symbolmi éry, ktorá sa teraz, zdá sa, končí.
Éry, počas ktorej Európa dominovala svetovému priemyslu a v tejto oblasti bola dlho sebestačná. Už dávno pred vojnou na Ukrajine o konci európskeho priemyslu hovorili aj odborníci no dnes to už ukazujú aj suché čísla.
„Priemysel nemá dôvod prečo ostať v Európe,“ hovorí pre Aktuality.sk aj slovenský podnikateľ Artur Gevorkyan pôvodom z Arménska, ktorý dlhé roky podniká v oblasti metalurgie, teda energeticky náročnej výroby kovov. „…ak tu nebude ekonomicky rozumná stratégia v oblasti energetiky.“
Žiar nad Hronom išiel do sveta
Keď hlinikáreň Slovalco koncom minulého roka oznámila zastavenie výroby, tá správa obletela aj svet. Firma zo Žiaru nad Hronom je jedným z najväčších spracovateľov tohto kovu, bez ktorého si nevieme predstaviť výrobu áut, telefónov či takmer čohokoľvek, čoho sa denne dotknete.
Hlinikáreň zamestnáva 500 ľudí a ich 226 pecí svojho času produkovali astronomických 160-tisíc ton hliníku a jeho zlatin. Dnes sú všetky jej pece už vypnuté, dôvodom je energeticky náročná výroba, ktorá sa podniku dnes skrátka neoplatí.
Podobne je na tom francúzsky sklársky gigant Duralex. Takisto na výrobu svojich ťažko odolných pohárov potrebuje vysoké pece a rovnako ich odstavil minulý rok. Hoci francúzska firma sa nevzdáva a dúfa, že krízu predsa len prežije.
„Cena energií predstavuje päť až sedem percent našich nákladov. Dnes je to okolo 40. Je to neudržateľné,“ cituje špecializovaný portál Glass International šéfa Duralexu Josého Llacunu.
Pokles ukazujú aj čísla
To, ako dnes európsky priemysel trpí, je možno najlepšie vidieť na týchto dvoch grafoch. Na jednej strane klesá počet ľudí zamestnaných v tomto kedysi najväčšom odvetví, na druhej strane klesá aj samotný podiel priemyslu na európskom hrubom domácom produkte.
Nárast ceny energií má viacero príčin a pre Aktuality.sk ich ešte rok pred agresiou Ruska na Ukrajine popísal aj odborník Miroslav Rimár.
„Musíme uvedomiť, že žijeme v luxuse. A zvyšovanie cien energií je daňou za luxus,“ opisoval v rozhovore z októbra 2021, keď už sa trh pripravoval na masívne zvyšovanie cien plynu a elektriny.
Inflácia ale aj americká konkurencia
No nie je to len nárast energií, ktoré teraz zabíjajú európsky priemysel. Dôvodov je viacero a tie zvyšné sú v zásade politické.
Spoza Atlantiku teraz pre európske firmy prišiel ďalší šok – ohlásená pomoc federálnej vlády prezidenta Joa Bidena v podobe miliardových injekcií pre firmy, ktoré prechádzajú na takzvanú zelenú energiu.
Keď americký Kongres schválil takzvaný Inflation Reduction Act (Zákon o znížení inflácie), mal pomôcť firmám a domácnostiam vyrovnať sa so stúpajúcimi cenami. Inflácia v USA je dnes vysoká ale je oveľa nižšia ako v Európe. Pre porovnanie, medziročný rast cien v Spojených štátoch sa stále drží pod úrovňou desiatich percent, kým v mnohých európskych krajinách mimo eurozóny presiahla inflácia 20 percent, najviac je to vidieť v Maďarsku.
No súčasťou Inflation Reduction Act bola aj viac ako 300-miliardová dolárová pomoc pre firmy, ktoré prejdú na takzvanú čistú alebo zelenú energiu. Pre európske spoločnosti, to bude ďalší šok. Zjednodušene povedané – ak presťahujú svoje „zelené“ projekty z Európy do USA, bude to pre nich výhodnejšie, ako zostať tu.
Varoufakis: Európsky priemysel drvia dve hrozby
V najnovšom komentári na to upozornil aj bývalý grécky minister financií Janis Varufakis, ktorého názor si môžete prečítať aj u nás v rámci Project Syndicate.
„Európsky priemysel je drvený dvojakou hrozbou – na jednej strane vysokými cenami energií a na druhej Zákonom o inflácii z dielne prezidenta Joa Bidena,“ tvrdí známy ekonóm. „Ten v podstate korumpuje európsky zelený priemysel, aby sa presťahoval do USA.“
Slovenskí odborníci: Európa jednoducho zaspala
Európske vlády reagujú na krízu priemyslu pomaly a nepremyslene, upozorňujú ďalší analytici. Jedným z nich je aj Andrej Lasz, ktorý šéfuje Asociácii priemyselných zväzov a združení.
Sťahovanie a odchod priemyselných firiem je vo väčšine prípadov len reakciou na nastavené podmienky, ktoré platia na vnútornom európskom trhu alebo mimo neho, tvrdí.
Podľa neho je väčšina vlád v EÚ „impotentných,“ čo sa ukázalo za posledné roky, keď neboli schopné riešiť covidovú krízu, následne vojnu na Ukrajine. V neposlednom rade poukazuje na podľa neho nezmyselnú zelenú politiku, ktorú nasilu pretláčajú mnohí čelní predstavitelia vlád.
„Politici by mali prestať zbierať body pred voľbami a reálne sa venovať ekonomike,“ tvrdí Lasz.
Pokračovanie článku na Aktuality.sk.
Aktuality
